16. 01. A. D. 2017, alebo keď sú cudzí bližší ako najbližší...

V ten pondelok ráno som asi nie náhodou stretol pána Jána z Demänovej na modrej sedačke z Lúčok, na oranžovej sedačke zo Záhradok a v kabíne z Priehyby na Chopok. Keď ma hore pod Chopkom pozval na lyžovačku na juhu, tak som sa po 27. dňoch strávených na severe nechal presvedčiť a sprevádzaný domácim lyžiarom, otcom majsterky Slovenska v lyžovaní, som sa premrznuté, 100 percente upravené, slnkom zaliate pisty južnej strany Chopku. Na to trblietanie premrznutých vločiek snehu tak skoro nezabudnem. Cestou v kabíne mi rozprával, ako sa cíti, keď obidve jeho dievčatá odišli za prácou do Švajčiarska a tak teraz len spomína, aké to bolo, keď boli malé jazdili s ním po kopcoch a pretekoch... Ďakujem za kávu na slnkom zaliatej terase Reštaurácie Koska a svedectvo o tom, ako hľadať pokoj a zotrvať v ňom... :-)

© ib, 28. 01. 2017, 23:13
Foto: Jasná, 16. 01. A. D. 2017